Archive
Hynek Mácha v Tallinne
NA LETISKU v Tallinne sú knihy zadarmo. A nikto ich nekradne. Aspoň sa tak zdá podľa množstva kníh, ktoré tam v čase môjho odletu stále boli.
Za bezpečnostnou prehliadkou sa totiž nachádza niečo ako knižnica s neobmedzenou výpožičnou dobou. Môžte si tam sadnúť do pohodlného kresla, a čakajúc na “boarding” sa začítať do vzrušujúcej knihy. Ak sa vám zapáči, kľudne si ju vezmete so sebou na cesty a nabudúce prinesiete. Alebo môžte priniesť aj inú. Môžte tiež v knihe nechať poznámku, želanie alebo upozornenie pre niekoho, kto knihu otvorí po vás. Vyzývajú na to nápisy v angličtine, ruštine aj estónčine.
Tak som si pozrel menšie oddelenie s cudzojazyčnými knihami. Anglické, nemecké, ruské, to všetko sa dalo čakať. A potom ma prekvapilo niekoľko poľských, ba dokonca aj maďarských. Siahol som však po Máchovi. V češtine. Knihu som tam nechal pre ďalších cestujúcich. Bez odkazov či poznámok, tie si Hynek Mácha nevyžaduje.
Bola to príjemná zmena, nebyť zavesený na wifi, ale čakať na let pri poézii.
Kam patrí Fico aj s milenkou
NA PRVÝ POHĽAD nevinná bulvárna záležitosť rozpútala medzi médiami a novinármi na Slovensku relatívne živú debatu o tom, čo je bulvár a čo patrí na stránky, resp. obrazovky serióznej spravodajskej organizácie. Reč je o fotkách premiéra Fica a jeho údajnej podriadenej (Úrad vlády SR doteraz neuviedol presnú pozíciu ani prac. náplň) Jany Halászovej, ktoré zverejnil týždenník Plus 7 dní.
Správu prebral, a príbeh ďalej rozvíjal denník SME. Avšak väčšina médií ostala ticho. Prečo? Podľa šéfa markizáckeho spravodajstva sa téme nevenovali, lebo je “bulvárna” (celý článok tu). Podľa SME však ide o verejný záujem, a preto Ficov bozk (o trochu vášnivejší, ako ten s Harabinom) patrí aj do seriózneho spravodajstva. Vysvetlenie tu. Napoko, pohľad na vec z právnej stránky poskytol blog OMediach.com.
Keďže som momentálne v Estónsku, kde sa kvôli výskumu zameranému na politickú korupciu stretávam denne s rôznymi ľuďmi z médií, ako aj politologickej a politickej sféry, dvoch respondentiek som sa na túto tému opýtal. Keď už je Estónsko takým vzorom v oblasti ekonomickej obnovy po kríze, alebo boja proti korupcii, prečo sa neopýtať aj na túto tému?
Po mojej otázke, či by si fotka premiéra s milenkou našla cestu do spravodajstva v Estónsku sa politologička aj novinárka zhodli, že nie. V tejto krajine platí nepísaná dohoda, že súkromie politikov sa rešpektuje, pokiaľ svojim konaním neohrozujú výkon funkcie. Dopočul som sa tiež, že jeden vysokopostavený politik v Tallinne, nazvyme ho estónsky poľovník, má už dlhší čas aféru. Avšak v žiadnom médiu sa o tom nedozviete.
Avšak, čo ak by dotyčná milenka pracovala na úrade vlády, a existovali by indície, že disponuje majetkom, ktorý si nemohla vzhľadom na vek a pracovnú skúsenosť sama zarobiť? Obe moje respondentky, nezávislé od seba, pokývali hlavou a zhodli sa na tom, že toto je ale úplne iná situácia. Podobnú “story” by točili vkuse všetky média, lebo verejný záujem, zneužitie funkcie a náznaky korupčného správania sú viac než zjavné. Navyše, za takéto podozrenie by tu premiér odstúpil a odišiel zo strany.
Ako teda zhodnotiť, či príbeh Ficovho bozku patrí do serióznych správ? Profesor Reynolds pri výučbe etiky pre novinárov na Georgetown University hovorieval, že sa vždy treba opýtať: Je táto informácia dôležitá vo volebnej miestnosti? Inými slovami, ak má príbeh potenciál zmeniť rozhodovanie voličov, do spravodajstva určite patrí.
Príbeh Ficovho bozku tieto parametre napĺňa. A tak Pluska, ako aj SME na tieto dôvody vo svojich článkoch upozorňujú. Médiám, ktoré sa rozhodli svojich čitateľov/poslucháčov/divákov o túto informáciu ukrátiť, je ťažké uveriť, že tak konali vo verejnom záujme.
Windows of Flanders
IN THE SUMMER of 2011 I happened to travel the Flanders. Strange as it may sound, and for an unknown reason, I developed a habbit of taking pictures of windows. Although it took almost 2 years to publish and share, presumably better late than never.
Below you can see just a sample of the “Windows of Flanders.” For about twenty more full resulution pictures here.
Garancia pre mladých: Európa sa nepostará
Tento článok bol pôvodne písaný pre Hospodárske noviny. Editovaná online verzia prítupná tu (PIANO).
PRED ROKOM padali na summite EÚ silné slová. V časoch vrcholiacich dlhopisových prirážok lídri EÚ sľúbili , že do roka oddelia spojené nádoby s (nezdravými) bankami na jednej strane a zadlženými štátmi na strane druhej. Jedným z nástrojov mala byť aj banková únia.
Napriek tomu, že bankovú úniu nemáme (a ani skoro mať nebudeme), lídri vyhlásili ostatné stretnutie za úspech. Okrem dohody na rozpočte pre ďalšie sedemročné obdobie odklepli tiež pár miliárd na boj s nezamestnanosťou mladých. Opäť, do roka – aké symbolické – má fungovať schéma „Garancia pre mladých.“ Začne s približne šiestimi miliardami eur. Spolu s inými zdrojmi financovania slovenská vláda vyčlení až do 270 miliónov eur na pomoc nezamestnaným do 25 rokov.
Problémoví mladí
Nezamestnanosť mladých je bezpochyby vážny problém pre väčšinu EÚ. Najviac ľudí do 25 rokov bez práce je v Grécku a Španielsku (približne 60%), na Slovensku zhruba 35%. Dôsledky nie sú iba ekonomické, ale aj psychologické a celospoločenské. Garancia pre mladých v podaní únie však liekom nebude, má tak potenciál mejkapu, krycieho krému na vyrážky. Pár tisíc mladých možno skryje pred štatistikou, vyradí z evidencie. Avšak neodstráni príčiny problému, pretože na ne veľmi ani necieli.
Youth manifestation in Bruseles
Program má prioritne naliať peniaze do školení, tréningových programov, alebo zaplatiť firmám, aby mladých ľudí na istý čas prijali do práce. Mnoho firiem však stáže či úvodné tréningy robí pre nových mladých zamestnancov už dnes. Ak štát zaplatí firme, aby najímala ešte navyše ľudí, ktorých nepotrebuje, takéto opatrenie nebude trvať dlhšie, než zaň vláda bude platiť. Pôjde o vyhodené peniaze, ktoré v konečnom dôsledku nepomôžu firme ani mladému človeku.
Nová schéma sa tiež hemží heslami o lepšom školstve, spolupráci škôl s firmami a efektívnejších aktívnych politikách trhu práce. V princípe dobré, avšak eurobyrokrati opäť neprišli s ničím prevratným. Navyše, je viac než otázne, či to pomôže práve mladým na Slovensku, keďže implementácia bude v rukách národných vlád.
Príčiny a následky
Aby štát (a/alebo EÚ) riešil problém nezamestnanosti mladých efektívne, mal by sa viac sústrediť na príčiny tejto zúfalej situácie. Veď doteraz riadne ani nepresvedčil, či ide viac o problém práve mladých, alebo skôr nezamestnanosti všeobecne.
Tomu druhému ubližuje fakt, že EÚ stráca konkurencieschopnosť a nerastie. Bez rastu nebude tvorba nových pracovných miest. A bez toho si dorastajúca mládež prácu nenájde, aj keby si prešla rovno desiatimi školeniami a tréningami z dielne EÚ.
A pokiaľ ide o absolventom, tým sťažuje situáciu dnešné školstvo. Poskytuje neadekvátne vzdelanie a zručnosti pre trh, ktorý sa rapídne globalizuje. Päť rokov stratených na neperspektívnej vysokej škole nemôže vynahradiť firemná stáž trvajúca pár týždňov či mesiacov. Krajine chýba tiež podporná schéma, ktorá by mladým zjednodušila dochádzanie za prácou. Alebo presťahovanie do iného regiónu či štátu. Jednoducho, zbytočne preškoľovať magisterku cestovného ruchu v Lučenci, ak z nej neurobíte IT-čkára alebo ju neprinútite nájsť si prácu a presťahovať sa do Bratislavy.
Pomôž si sám, mladý
Slovensko má históriu plnú ministrov, ktorí nedokázali skoordinovať to, čo školy do sveta vypúšťajú, s tým, čo si trh a firmy žiadajú. Preto, ale aj pre iné nedostatky, netreba čakať zázraky od novej schémy pre mladých.
Najlepšia rada pre mladých a rodičov znie: pomôžte si sami. Napríklad sledovaním trendov doma i v zahraničí. IBM ohlásilo veľkú investíciu v Košiciach. Podľa Nemeckého združenia inžinierov chýba najväčšej ekonomike EÚ asi 200-tisíc strojárov, inžinierov a IT špecialistov. Zdá sa tak, že technika v kombinácii s nemčinou nemusí byť zlá voľba.
Walk. Drink. Talk. Read. Think! 